POZORUJEME ĎALEKOHĽADOM - EKVATOREÁLNA MONTÁŽ
Začínajúci astronóm raz celkom iste príde do štádia, kedy mu už nebude stačiť pozorovanie voľným okom, triédrom, alebo menším refraktorom na azimutálnej montáži. Povie si: Aké by to bolo pozorovať objekty na oblohe bez toho, aby mi neustále "vybehovali" zo zorného poľa, v dôsledku rotácie Zeme? Čo tak nejaká astronomická fotografia?
Pre oba tieto požiadavky sa hodí takzvaná ekvatoreálna - rovníková montáž. V princípe je to azimutálna montáž, ktorej zvislú os sme naklonili v súlade so zemskou osou pod takým uhlom, aká je aktuálna zemepisná šírka danej lokality. Takto potom môžeme otáčať ďalekohľad súbežne s otáčaním Zeme, len práve v opačnom smere. Pri správnom nastavení nám teda objekty zostanú v strede zorného poľa pri sledovaní len v jednom smere - okolo hodinovej osi.
Na príklade môjho Newtona, Bresser Messier 130, ktorý je umiestnený na rovníkovej montáži MON 1 - predvediem celý postup zostavenia a správneho nastavenia rovníkovej montáže.
Tento ďalekohľad na rovníkovej montáži je osadený na stabilnom statíve s oceľovými nohami. Oproti hliníkovým statívom to znamená určite vyššiu hmotnosť, ale neporovnateľne lepšiu stabilitu. Statív má síce teleskopicky nastaviteľné nohy, napriek tomu ho odporúčam využívať v čo najnižšej polohe - pretože tu má najlepšiu stabilitu.
Statív najprv rozložíme do základnej polohy, vystužíme ho opierkami, na ktoré namontujeme držiak okulárov. Na statíve sa nachádza výčnelok, ktorý bude slúžiť ako opierka pre nastavovacie skrutky v azimute. Statív postavím tak, aby tento výčnelok smeroval zhruba na sever. Pokiaľ máme stabilné pozorovacie miesto, môžeme si aj vybetónovať malý priestor, na ktorý sa pohodlne zmestí statív a zostane nám prípadne aj trochu miesta na pohyb okolo neho. V takomto prípade si môžeme presnú polohu nôh statívu vyznačiť, alebo jednoduch vyhĺbiť formou plytkých otvorov v betóne. Ušetrí nám to čas pri ďalších pozorovaniach. O nastavení statívu do vodorovnej polohy kolujú rôzne mýty - pravdou však je, že statív vôbec nemusí byť 100%-ne vodorovný, podstatné je aj tak nasmerovanie polárnej osi na svetový severný pól.
Po zbežnom nastavení statívu do vodorovnej polohy a nasmerovaní výčnelku na sever, primontujeme hlavicu montáže a pritiahneme ho skrutkou zo spodnej strany.
Posledná verzia montáže MON 1 má niekoľko vylapšení oproti predchádzajúcim verziám. Napríklad zasúvateľnú os prídavného závažia s poistným krúžkom proti vypadnutiu závažia. Maličkosť, ale poteší! Pád tažkého železného závažia na nohu nebýva tým najpríjemnejším zážitkom pri pozorovaní .... =)
Opatrne teda vysunieme os závažia, zaistíme ho na mieste a po odskrutkovaní poistného krúžku osadíme závažie, ktoré zafixujeme i poistíme istiacim krúžkom.
Na bočnej strane hlavice montáže sa nachádza stupnica a aretačná brzda pre nastavenie sklonu polárnej osi. Na tejto modifikovanej montáži MON 1 sú nastavovacie a istiace skrutky dve: jedna z prednej časti a druhá zo zadnej časti pridŕža výstupok hornej, pohyblivej časti hlavice. Obidve skrutky uvoľníme a značku na pohyblivej časti nastavíme na aktuálnu hodnotu zemepisnej šírky daného miesta. Tu úplne postačuje údaj z mapy, pretože tento sklon budeme ešte korigovať.
Teraz môžeme na miesto určené pre upínaciu lištu ďalekohľadu umiestniť tubus a riadne dotiahnúť aretačnú skrutku.
Podľa toho, aké pozorovania chceme práve vykonávať, doplníme na tubus všetky príslušenstvá: hľadáčik, okulár, prípadne fotoaparát s adaptérom, ak budeme fotografovať. Je to dôležité z toho dôvodu, že aj najpresnejšia mechanika bude správne fungovať až vtedy, keď budeme mať celú zostavu vyváženú. V opačnom prípade hrozí namáhanie prevodového ústrojenstva, prípadne až poškodenie RA motora, pokiaľ ho máme pripojený.
Vyváženie zostavy urobíme nasledovne: Odbrzdime obe osi, aby sa ďalekohľad voľne pohyboval. Otáčajme ním okolo polárnej osi dovtedy, kým nebude celá zostava - ďalekohľad na jednej strane a závažie na druhej - vo vodorovnej polohe. Teraz zabrzdíme polárnu os, aby sa nám nepohla a vykonáme vyváženie tubusu. Pri uvoľnenej brzde dekliinačnej osi sledujeme, na ktorú stranu sa nám tubus prevažuje. Jemne odistíme skrutky, ktorými je tubus upevnený v kruhových svorkách a posúvame ním do strany dovtedy, kým sa nám tubus (spolu aj s príslušenstvom!) nebude držať vo vodorovnej polohe. Pokiaľ využívame štandardnú zostavu, môžeme si túto polohu aj vyznačiť na tubuse, vedľa upínacích kruhov. Týchto polôh samozrejme môže byť aj niekoľko (napr. podľa hmotnosti použitého okuláru, fotoaparátu a pod.), preto môžeme vyznačiť aj niekoľko polôh, ktoré si označíme napr. písmenami A, B, C a v príslušnej legende (napr. v astrodenníku, alebo na krabici ďalekohľadu) si ich zostavu pekne popíšeme. Ušetrí nám to znovu drahocenný čas pri ďalších pozorovaniach.
Tubus necháme vo vodorovnej polohe, kde ho aj zaitíme brzdou. Teraz uvoľníme brzdu polárnej osi a sledujeme správanie zostavy. Prípadnú nevyváženosť korigujeme pohybom prídavného závažia, prípadne aj závaží, pokiaľ sme na montáž "nabalili" veľa príslušenstva. Pozor však na maximálnu povolenú nosnosť montáže, tú by sme za nijakých okolností nemali prekročiť!
Na výstupy šnekových kolies nasadíme bowdenové ovládače a ďalekohľad máme pripravený na pozorovanie. Samozrejme ešte chýba presné nastavenie polárnej osi a zosúladenie optickej osi hľadáčika a hlavného teleskopu.
Postup nastavenia hľadáčika sme si povedali podrobne v časti pri azimutálnej montáži, a nakoľko je úplne zhodný, nebudem sa opakovať.
Dôležitejšie však je presné nastavenie polárnej osi na severný svetový pól. Metóda i presnosť nastavenia bude závisieť od toho, na aký účel budeme ďalekohľad práve využívať. Je zbytočné zdĺhavo a pracne nastavovať polárnu os, pokiaľ chceme len vizuálne pozorovať. Tu je hlavným cieľom len udržanie objektu v zornom poli, prípadne s občasným dolaďovaním na stred. Samozrejme pri použití vysokého zväčšenia, alebo pri astrofotografii budú už nároky na presnosť ďaleko vyššie.
V nasledujúcej časti si prejdeme od najjednoduchších postupov nastavenia až po vysoko presné metódy, vhodné aj pre astrofotografiu.
A. Pre najhrubšie nastavenie paralaktickej montáže si niekedy vystačíme len s nastavením polárnej osi "od oka". Statív nasmerujeme zhruba na Polárku a jemnými pohybmi v azimute a deklinácii namierime hlavnú polárnu os na severný svetový pól, teda zhruba do miest okolo Polárky. Táto metóda sa používa aj pri montážach, ktoré nemajú vytvorený priestor pre polárny hľadáčik. Pre širokouhlé pozorovanie nám takáto presnosť (zhruba niekoľko o) bude stačiť.
B. Pokiaľ má naša montáž aspoň priestor pre namontovanie polárneho hľadáčika (nebýva vždy súčasťou základnej výbavy), odstránime horný, aj spodný kryt tohto priestoru a deklinačnú os otočíme do takej polohy, aby sme videli cez vzniknutý otvor. Potom sa vzdialime od montáže čo najďalej a cez odtvor sa snažíme nájsť Polárku a následne ju jemnými pohybmi umiestnime zhruba do stredu. Nehovorím, že táto metóda je už presná, ale obvykle sa dosahujú už lepšie výsledky, ako pri metóde A. Dovoľuje používať už o niečo väčšie zväčšenia, ako pri metóde A.
C. Použitie polárneho hľadáčika nám pomôže presnejšie nastaviť polárnu os ani nie na Polárku, ale na severný svetový pól, ktorý je asi 3/4o od Polárky. Po nasadení polárneho hľadáčika a nastavení na aktuálnu pozíciu súhvezdí (vplyvom rotácie Zeme to bude vždy iná poloha) môžeme jemnými pohybmi dostať Polárku do vyznačeného krúžku. Pokiaľ nemáme polárny hľadáčik, môžeme využiť aj bežný hľadáčik, u ktorého poznáme zorný uhol. Severný svetový pól (t.j. aj stred vláknového kríža) umiestnime zhruba 3/4o smerom k poslednej hviezde oja Veľkého voza. O toľko je vskutočnosti vzdialená Polárka od reálneho svetového pólu.
D. K ešte presnejšiemu nastaveniu polárnej osi budeme potrebovať aj osvetlený pointačný okulár, prípadne aj Barlowovu šošovku, aby sme vedeli dosiahnúť väčšien zväčšenie, a tým pádom vyššiu presnosť. Podľa atlasu hviezdnej oblohy (alebo vhodného programu) si vyberme dve jasnejšie hviezdy z roviny nebeského rovníka. Jedna by mala byť v blízkosti horizontu na východe, druhá blízko kulminácie, v meridiáne. Nastavme hviezdu v meridiáne do stredu osvetleného kríža a pohybmi v rektascenzii a deklinácii nastavme smerovanie kríža tak, aby sa hviezda pohybovala po týchto vláknach, pri jednotlivých pohyboch rukou. Potom znovu dajme hviezdu do stredu a pozorujme, kam sa odchýli v deklinácii: pokiaľ smerom na juh, potom máme polárnu os vychýlenú na východ.. Pokiaľ sa pohne na sever, máme polárnu os vychýlenú na západ. Skorigujme chyby jemnými pohybmi v deklinácii na montáži až dovtedy, kým sa nám hviezda neudrží v rovine.
Potom prejdime na hviezdu nad východným horizontom. dajme ju do stredu zámernej osnovy a sledujme, kam sa odchýli. Poliaľ sa bude uberať na juh, máme polárnu os nastavenú nižšie, ako je pól. Pokiaľ sa hviezda vychýli na sever, máme polárnu os vychýlenú vyššie, ako je pól.
Upravme prípadné chyby a potom môžeme opakovať tento postup až dovtedy, kým sa nám hviezda neudrží v strede aj dlhodobejšie. Presnosť bude závisieť aj od našej trpezlivosti.
Teraz sa ešte vrátime na chvíľu k montáži a povieme si niečo o navádzaní teleskopu za hviezdami.
Pre vizuálne pozorovania a pre kratšie expozície vystačíme aj s ručným navádzaním. Pokiaľ máme montáž správne nastavenú, bude to znamenať, že ďalekohľad musíme posúvať len v hodinovej osi. Dá sa to aj pevným kolieskom na statíve, ale tam je vyššie riziko rozochvenia celej zostavy. Výhodnejšie je používať ohybné tiahla, ktoré eliminujú menšie pohyby a záchvevy ruky. U mnohých montáží sú tieto bowdenové ovládače už v základnej zostave (napr. aj v prípade EQ MON 1)
Výhodnejšie však je použiť pohon hodinovej osi, alebo najlepšie oboch osí. Ja som si zakúpil originálny pohon, ktorý zabezpečuje krokový motor.
Toto príslušenstvo pozostáva zo samotného krokového motora (v pravo), diaľkového ovládača (uprostred) a z aretačného kolieska s ozubeným kolesom (vľavo).
RA pohon je napájaný buď 4 ks Mono článkami, alebo ho môžem napájať aj zo stabilizovaného zdroja, pre ktorý bolo potrebné urobiť príslušný spojovací kábel s koncovkami.
Postup pre inštaláciu RA motora je nasledovný: Odmontujme z hriedeľa šneku polárnej osi flexibilné tiahlo.
Nasaďme aretačné koliesko na túto osku, pričom dbajme, aby aspoň jeden z červíkov dosadol na rovnú plochu na konci osi. Jemne dotiahneme červíky.
Potom nasaďme zo spodu RA motor na svoje miesto a zaistime ho skrutkou. Dbáme pri tom, aby sa ozubené kolesá dotýkali bez vôle, ale zároveň aby sa mohli voľne otáčať. Prípadné nepresnosti doladíme posunom aretačného kolieska.
Po správnej inštalácii zasunieme konektor diaľkového ovládača do RA motora.
Potom už len stačí pripojiť napájanie a na severnej pologuli posunúť vypínač do polohy "N" a siderický pohon je zapnutý.
RA pohon umožňuje tiež robiť posun v rektascenzii rýchlosťou 2x a 32x smerom dopredu, aj dozadu. V deklinácii sa zmeny vykonávakú ručne, tiahlom.