ŠOŠOVKA alebo ZRKADLO?
Astronomické ďalekohľady podľa princípu zobrazenia rozdeľujeme na šošovkové (refraktory) a zrkadlové (reflektory). Každý typ konštrukcie má svoje výhody aj nevýhody.
REFRAKTOR - šošovkový ďalekohľad REFLEKTOR - zrkadlový ďalekohľad
Šošovkové astronomické ďalekohľady majú obvykle uzatvorenú konštrukciu. Do tubusu sa tak nedostáva prach a nečistota, nie je potrebné ani časté nastavovanie optickej sústavy. Mávajú obvykle menší priemer objektívu. S narastajúcim priemerom rapídne stúpa aj cena. Nevýhodou je farebná a otvorová vada, ktorá "trápi" hlavne lacnejšie varianty. Samozrejme vhodnou kombináciou indexu lomu viacerých šošoviek sa tieto vady dajú takmer úplne eliminovať, avšak za podstatne vyššiu výrobnú cenu (APO objektívy).
Zrkadlové astronomické ďalekohľady vo verzii Newton majú otvorenú konštrukciu. Farebná chyba je takmer neznáma u týchto ďalekohľadov. Sú výrobne lacnejšie hlavne u väčších priemerov. Nad 150 mm priemer objektívu v amatérskej oblasti kraľujú takmer výlučne reflektory. Samozrejme sú vo svete vyrobené šošovkové ďalekohľady s priemerom objektívu aj nad 1000 mm, ale ich cena a hlavne dĺžka tubusu by asi nebola primeraná amatérskym možnostiam :-) ! Hlavnou nevýhodou reflektorov je hlavne nutnosť častého nastavovania sústavy - justáže. V otvorených sústavách je nepriateľom č. 1 aj prach, nečistoty a rosa...
Aký ďalekohľad si teda vybrať?
V prvom rade si položme otázku, na čo chceme ďalekohľad využívať. Pokiaľ sa chceme kochať len krásami Mesiaca, Slnečných škvŕn, planét a jasnejších objektov hlbokého vesmíru - bude nám stačiť kvalitnejší refraktor, alebo katadioprický systém, ktorý má obvykle dlhé ohnisko a malú svetelnosť. Na tieto účely sa však hodí.
Pokiaľ máme to šťastie, že obloha v našom okolí ešte nie je presvetlená pouličnými výbojkami a chceme vizuálne pozorovať slabé objekty hlbokého vesmíru (tzv. DSO - deep sky objects) - bude nám vhodným prístrojom zrkadlový ďalekohľad veľkého priemeru na dobsonovej vidlicovej montáži. Ich výhodou je pomerne nízka cena aj pri veľkých priemeroch, a hlavne praktickosť a pohotovosť montáže.
Ak sme zatúžili aj po astrofotografii, znovu je rozhodujúce, čo chceme fotiť. Pokiaľ iba svetelné objekty slnečnej sústavy, Mesiac, Slnko a pod., môžeme si zaobstarat kvalitný apochromatický refraktor. Samozrejme, u menších priemerov objektívu neočakávajme extra rozlíšenie a detaily. Ak chceme fotiť aj slabšie objekty, vrátane DSO, potom bude vhodnejší krátky svetelný newton, s korekciou komy v ohnisku. Nezabudnime však, že aj sebelepší ďalkohľad na slabej montáži nedokáže urobiť zázraky. Pri astrofotografii je teda podstatná kvalitná, tuhá a ťažká paralaktická monťáž s pohonom. Fantázii a financiám sa v tejto oblasti medze nekladú: stropom je až hviezdne nebo :-) !
Vydolovať pekné zábery z danej techniky dokážu niektorí astronómovia - amatéri až v neuveriteľnej kvalite. Stačí sa poobzerať na domácich a zahraničných webových stránkach amatérskych astronómov. Moje vybavenie, ani skúsenosti bohužiaľ, nie sú ešte na takej úrovni, aby som sa s nimi mohol tu podeliť, ale budem sa snažiť o zlepšenie aj v tejto oblasti!