Úvahy na rozlúčku

     Kométa 103P/Hartley2 je už ďaleko, ale môžeme sa ešte za ňou "obzrieť". Na snímke projektu EPOXI uvidíme jadro kométy vo vysokom rozlíšení pri poslednom prilížení, 04. novembra tohto roku. Na snímke NASA môžeme porovnať jej veľkosť a štruktúru povrchu aj s ostatnými kométami, s ktorými sme mali "blízke stretnutie": 9P/Tempel1, Borrelly, Wild2 a naša stará dobrá kométa Halley. Môže sa nám zdať, že sú to "len" nevinné kúsky kameňa a ľadu, lenže nemýľme sa! Tieto kusy kameňa a ľadu letia vesmírom ohromnou rýchlosťou (30km/s aj viac), takže stretnutie s našou Zemou by už nebol taký veselý príbeh. Nevieme s určitosťou povedať, čo spôsobilo vyhynutie dinosaurov, ale pokiaľ je správna teória Luisa Alvareza, tak to bola zrážka Zeme s asteroidom, v horšom prípade s kométou. A že to bola globálna katastrofa, dosvedčuje tenká, asi 1-2 cm hrubá vrstva hnedastého, cudzorodého materiálu v sedimentoch, ktoré zodpovedajú veku s pred 65 miliónov rokov. Vrstva má zvýšený obsah Irídia, ktorý je na Zemi pomerne vzácnym prvkom, vo vesmíre je ho však dostatočné množstvo. Táto vrstva sa našla po celej Zemi, kdekoľvek archeológovia ukázali v sedimentoch na čas: 65 mil. rokov.

     Takže buďme radi, keď sa na kométy môže pozerať z veľkej diaľky, kedy môžeme obdivovať tie prekrásne úkazy, ktoré nám niekedy poskytujú (napr. Hale-Bopp v roku 1997!). Samozrejme, očami vesmírnych sond je to úžasný pohľad zblízka, len Zemi nech sa aj naďalej vyhýbajú! :)

Obrázok, zdroj NASA, nájdete tu: www.nasa.gov/images/content/495687main_sunshine-2-4x3_946-710.jpg