LABUŤ Cygnus - Cyg
Máme to šťastie, že na severnej pologuli môže obdivovať toto prekrásne letné súhvezdie - Labuť. Priznám sa, je to pre mňa hňed po Oriónovi druhé najobľúbenejšie súhvezdie. Majestátne rozprestiera svoje krídla vysoko na oblohe okolo júla. Takmer celé súhvezdie sa nachádza na pozadí Mliečnej cesty - to dáva tušiť mnohé zaujímavosti pre pozorovateľa. Galaxia sa ešte k tomu práve v týchto miestach rozvetvuje vďaka tmavým trhlinám v nej. Súhvezdie oplýva nielen mnohými otvorenými hviezdokopami, plyno-prachovými hmlovinami a pozostatkami supernov, ale je tu aj hojnosť premenných hviezd - aj typu Mira-Ceti. Nachádzajú sa tu aj známe silné zdroje rádiového žiarenia (napr. Cygnus A) a röntgenového žiarenia (napr. Cygnus X-1). Samozrejme tieto nie sú v možnostiach podrobného skúmania amatérskymi prístrojmi - len pre informáciu som ich predsa len vyznačil - v mnohých mapách o nich nenájdete ani zmienku...
Poďme ale k zaujímavostiam:
M 29 otvorená hviezdokopa - nájdete ju v blízkosti hviezdy Sadr, Gama Cygni, smerom k "pravému" krídlu Labute. Patrí do nej zhruba 20 hviezd a hviezdokopa má zdanlivú jasnosť okolo 7,1m.
M 39 otvorená hviezdokopa - o niečo výraznejšia a jasnejšia otvorená hviezdokopa o zdanlivej jasnosti 5,2m. Tvorí ju skupina asi 30 hviezdy. Hviezdokopa je od nás vzdialená asi 815 ly.
NGC 7000 Severná Amerika plyno-prachová hmlovina - svoj názov dostala podľa svojho tvaru, pripomínajúceho tento kontinent. Pohľad do ďalekohľadu vás možno sklame, pokiaľ máte zafixované prekrásne tvary a farby z fotografií. V plnej kráse však uvidíme jej tvary na fotografických snímkoch.
IC 5067-70 Pelikán plyno-prachová hmlovina - spoločník Severnej Ameriky. Obe hmloviny patria svojim typom medzi reflexné hmloviny - osvetľuje ich blízka jasná hviezda - Deneb.
NGC 6960, 6979, 6992-5 Riasy - relikt supernovy - pravdepodobne pozostatok supernovy, ktorá vybuchla asi pred 300 000 rokmi. Vzdialenosť tejto hmloviny je asi 1300 svetelných rokov. Je to rozsiahla hmlovina - nebudeme potrebovať silné zväčšenie, ale svetelný, minimálne 150 mm teleskop. Aj tu však detaily uvidíme až na snímkach s dlhými expozíciami.
Cygnus A - veľmi silný zdroj rádiového žiarenia, ktoré sa dokonca vyrovná aj nášmu Slnku. Pravdepodobne sa jedná o veľmi aktívne jadrá "dvojjadrovej" galaxie, vzdialenej od nás viac ako 554 miliónov svetelných rokov.
Cygnus X-1 - silný zdroj röntgenového žiarenia. Toto silné žiarenie vzniká pravdepodobne ako dôsledok pohlcovania hmoty neviditeľným sprievodcom hviezdy HD 226868, ktorý má hmotnosť viac ako 6 hmotností Slnka - teda vážny adept na čiernu dieru.
Až na posledné dva príklady, ktoré vo viditeľnej oblasti neuvidíme, toto boli asi najznámejšie objekty súhvezdia Labuť. Toto súhvezdie však obsahuje aj mnohé iné pozoruhodné objekty - určite sa oplatí zamieriť svoj teleskop do týchto oblastí!