VO VESMÍRE JE ŽIVOT

Život je krásny!

     Keď sa zahľadíme na prírodu, niekde v nedotknutej časti našej Planéty - napr. v Brazílii - musíme s úžasom zastať: Je to prekrásne! V žiarivo zelenom údolí tečie rieka, plná života. V húštinách pralesa to tak isto prekypuje životom - od drobného hmyzu, pestrofarebných motýľov až po veľké cicavce... Vo vzduchu krúžia farebné papagáje, kolibríky... Život, tam kde ho ešte človek nezničil, je prekrásny.

Pri pohľade na tú krásu by sme takmer aj zabudli na otázku: Je to takto prirodzené?  Je Vesmír všade takto plný života a krásy?!

     Keď zamierime svoje astronomické teleskopy na náš súputník, na Mesiac, vidíme tam úplne inú krajinu: Kamenné, pusté pláne, husto posiate krátermi, stopami po smrtiacich projektiloch meteorov, asteroidov a komét... A podmienky? Ani stopy po hustej atmosfére, už vôbec žiadna tečúca voda... Teploty vo dne aj 170 °C, v noci aj pod -200 °C. Nič vhodné pre život...! Poďme ale ďalej! Prvá planéta Slnečnej sústavy, Merkúr je prakticky bez šance na objavenie sa života. Má príliš malú hmotnosť na to, aby si vedel udržať atmosféru. Denná teplota stúpa až na 400 °C, v noci klesá na -180 °C.

     Keď si chceme predstaviť pravé peklo, pozývam Vás k našej susednej planéte, k Venuši. Aj keď veľkosťou aj hmotnosťou sa najviac podobá našej rodnej hrude, Zemi, podmienky na nej však už vôbec nemôžeme prirovnávať k pozemským: Veľmi hustá atmosféra, prevažne z oxidu uhličitého, siahajúca do výšky zhruba 85 km. Tlak pri povrchu: asi stonásobok pozemského tlaku vzduchu... Teploty vo dne dosahujú aj 500 °C. K tomu si ešte prirátajme husté mračná kyseliny sírovej, rýchlosti vetra aj cez 400 km/h. Naozaj idilické podmienky pre život... :)

     Poďme teda trochu ďalej, a pozrime si podmienky pre život u vonkajších planét.

Mars. Toľko nádeje! Toľko výmyslov! Toľko nových informácií...

Po Mesiaci hádam nejlepšie preskúmaná planéta: len si spomeňme na tú sériu úspešných i menej úspešných missií. Preháňajú sa na jeho povrchu rovery (aj keď práve teraz s problémom...), okolo krúžia automatické stanice... a výsledok? Dokonale sterilná planéta. Pokiaľ tam človek neprivláči nejaké zárodky života, pravý marťanský život tam asi nenájdeme. Aj keď pozemský aj marťanský ďeň má skoro rovnakých 24 hodín, v ostatných oblastiach už veru asi len ťažko vieme porovnať tieto dve planéty: Mars má sotva viac, ako 1/10 hmotnosti Zeme. S tým súvisí aj slabšia gravitácia, ktorá nedokáže udržať hustejšiu atmosféru. Tá na Marse pozostáva prevažne z CO₂ a jej tlak dosahuje len stotiny tlaku pozemskej atmosféry. Teploty sa pohybujú v rozmedzí od 20 °C do -140 °C. Rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou je úctyhodných 50 °C. Povrch tvoria kamenné púšte, zaviate prachom oxidov železa, hrdzavo-červenej farby. Žiaľ, ani odobraté vzroky z roverov nepotvrdili žiadne známky života...

Jupiter. Obria planéta s obrovskou gravitáciou... Hmotnosťou 300-násobne prevyšuje hmotnosť Zeme. Gravitačné zrýchlenie 22,87 m/s²... Napriek obrovským rozmerom a hmotnosti je priemerná hustota materiálu len 1,3 g/cm³. Tlak vodíka v hĺbke 40 000 km dosahuje neuveriteľných 700 000 MPa ...

Takto by sme mohli pokračovať ďalej ...

Saturn... veľmi podobné podmienky, ako má Jupiter. Teploty od -190 °C do -180 °C.

Urán... Teploty až -215 °C

Neptún ...pod -200 °C

Pluto ... -235 °C - bez komentára.

Niekto si teraz povie: To je len Slnečná sústava! Koľko je vo vesmíre hviezd! Len naša Galaxia ich má 100 miliárd, a poznáme ich aspoň toľko (100 miliárd galaxií)!!!

Určite musia byť aj inde také podmienky, aké máme tu, na Zemi, aby život mohol vzniknúť...!

To je pravda... lenže: Keď začneme zbierať podmienky pre existenciu života na našej planéte, zoznam zrazu začína naberať na dĺžke. A šance u iných hviezd začínajú klasať...

Uvediem tu len veľmi krátky zoznam podmienok, ktorý celkom určite nie je konečný a vyčerpávajúci, má však jednu dôležitú vlastnosť: keby vypadla čo i len jedna z uvedených podmienok, nikdy by tu asi nebol život! Nech sa páči:

• Vo vesmíre sú zastúpené takmer výlučne len tie najľahšie prvky periodickej sústavy: vodík a hélium. K životu však potrebujeme aj oveľa ťažšie prvky, hlavne uhlík, kyslík, vápnik, fosfor a pod. Aj ostatné ťažšie prvky, hoci len v stopových množstvách sú pre nám známu formu života bytostne dôležité. Kde sa uprostred monotónneho vesmíru, pozostávajúceho len s H a He zrazu objavili aj ťažšie prvky? Doteraz najpravdepodobnejšia teória predpokladá, že ťažšie prvky vznikajú v jadrách hviezd, termojadrovou fúziou. Takto sa vieme dostať až k železu. Ostatné ťažšie prvky potom vznikajú pri dramatických udalostiach, ktoré súhrnne voláme: výbuch supernovy. Vlastne taký výbuch, správne načasovaný a umiestnený, spúšťa celú reťazovú reakciu - od vzniku novej hviezdy, protoplanetárneho disku až po sformovanie planét. Pri vzniku Slnečnej sústavy sme mali jednu takú supernovu v optimálnej blízkosti...
• K tomu, aby sa mohol vyvinúť život, aký dnes poznáme, je potrebné určité pokojné obdobie. Myslím tu na pokojné obdobie centrálnej hviezdy i na pokojné obdobie planéty, na ktorej má byť život. Slnko je hviezdou hlavnej postupnosti Hertzsprung-Russelovho diagramu, spektrálnej tiredy G2V.  Nič mimoriadne, povie niekto... Lenže práve toto umiestnenie je "životne" dôležité pre život!!! Keby mala centrálne hviezda vyššiu hmotnosť, ako má Slnko, znamenalo by to búrlivý a krátky život. Krátky život hviezdy... Život by nemal čas sa objaviť a rozvinúť... Keby mala centrálna hviezda nižšiu hmotnosť, nemala by pravdepodobne dostatočnú teplotu na vznik a udržanie života na okolitých planétach, pokiaľ by ich aj mala... Slnko žiari tak ako dne zhruba 5 miliárd rokov a má pred sebou taktiež asi 5 miliárd... Môžeme plánovať do budúcna :) !!!
• Pre život je potrebná planéta, podobná Zemi, presne v zóne života od centrálnej hviezdy. Ani ťažšia, ani menej hmotná... Ako sme to už videli v prípade ostatných planét, nižšia hmotnosť neudrží atmosféru, ktorá je taktiež potrebná ako ochrana pre život, naopak vyššia hmotnosť znamená aj vyššiu gravitáciu, vyšší tlak atmosféry - čo nie sú vhodné podmienky pre život. Keby planéta bola len nepatrne bližšie k hviezde, boli by na jej povrchu teploty, aké vidíme na Venuši, alebo Merkúri. Keby bola planéta trochu ďalej od centrálnej hviezdy - boli by celodenné teploty trvale pod bodom mrazu, čo by vylučovalo podmienku tečúcej vody na povrchu.
• Na Zemi máme správne zloženú atmosféru. Keby bola gravitácia Zeme silnejšia, udržal by sa aj vodík, Hélium a iné ľahké prvky. Naopak, keby bola hmotnosť planéty nižšia, teda by bola aj gravitačná sila nižšia - neudržala by planéta plyny potrebné pre život - hlavne kyslík. Naša atmosféra je však výnimočná aj v inom... Napriek tomu, že obsahuje značné množstvo plynu, ktorý výrazne podporuje horenie - kyslíku, predsa nemáme problémy, ak zapálime napr. zápalku. Pamätáme si ešte na pokusy s kyslíkom zo školských lavíc: aj inak nehorľavé materiály, pokiaľ ich rozžeravíme, v atmosfére kyslíka zhoria... Túto vlastnosť kyslíka - podporovať horenie - účinne eliminuje dusík (cca 78 % v atmosfére). O funkcii ozónu hovoriť dnes nemusím, poznáme jeho funkciu ako filtra pred nebezpečným ultrafialovým žiarením. Zemská atmosféra má však aj inú vlastnosť: účinne nás chráni pred bombardovaním meteormi z vesmíru. Spomeňme si len na krátermi posiatu tvár Mesiaca... Ani nám sa meteory nevyhýbajú! Len nás pred nimi, vo väčšine prípadov účinne ochráni atmosféra, kde pred dopadom jednoduch zhoria, vyparia sa...
• Vesmír, hlavne v okolí aktívnych hviezd, je plný žiarenia. Nie je to však len priateľské žiarenie, ako ho vnímame na Zemi - teda svetlo a teplo. Vesmír je plný aj zabijáckych žiarení, ktoré súhrnne voláme kozmické žiarenie. Je to zmes vysoko energetických častíc, ktoré produkuje jednak Slnko, jednak rôzne kataklizmatické deje vo vesmíre (výbuch novy, výbuch supernovy, "požieranie" hmoty čiernou dierou a pod.). Aj pred týmto žiarením sme uchránení: Stará sa o ňu magnetosféra Zeme. Bez nej by sme boli neprestajne bombardovaní radiáciou, ktorá vôbec nepraje životu...
• Na Zemi máme vodu v kvapalnom stave. A koľko vody! Odkiaľ sa vôbec vzala voda na Zemi? Keď sa poobzeráme vôkol seba, nikde inde nevidíme také množstvo vody v kvapalnom stave. Podľa poslednej platnej vedeckej teórie o vodu sa postarali kométy. Ako určite viete, kométy sú vlastne veľké špinavé snehové a ľadové gule, zmiešané s kameňom. Pokiaľ sa stretnú počas svojej dráhy s planétou, ako je tá naša, okrem toho, že tam narobia poriadne škody - majú aj jednu výhodu: svojím zánikom obohatia planétu o vodu. Ale v takomto veľkom množstve? Áno, pokiaľ ich je nesmierne množstvo... Prečo ich nie je až tak veľa dnes, keď tu na Zemi žije človek? Povedzme si: Chvála Bohu! Len ťažko si vieme predstaviť dôsledky takého stretnutia... S tým súvisí ďalšia podmienka života, a síce...
• Veľká, hmotná planéta na kraji planetárneho systému. Jupiter. Je ako veľký vysávač, resp. výhybkár. Že ako funguje, ako nebeský vysávač, sme sa mohli presvedčiť v prípade kométy, kturú Jupiter doslova roztrhal v živom vstupe pred kamerami svojou nesmiernou gravitáciou na kusy a zhltol... O ostatné sa postará svojou gravitáciou tým, že ich systémom gravitačného praku "odstrelí" do vzdialeného vesmíru. Máme svojho strážcu...
• Vráťme sa na Zem. Zem má tú správnu rýchlosť rotácie. Ani nie pomalú, vďaka ktorej by sa denná strana prehrievala na veľmi vysoké teploty (viď napr. Venuša, alebo Mesiac). Ani nie príliš rýchlu, aby sa teploty nestihli dostať na tú správnu úroveň... Za ročné obdobia, ktorým vďačíme za rôznorodosť počasia a s tým súvisiacej vegetácie a fauny - vďačíme správne naklonenej osi rotácie, ktorú má pravdepodobne na svedomí stretnutie s Mesiacom.
• A tak ďalej, a tak ďalej....

Mohli by sme tu pokračovať ešte veľmi dlhým zoznamom... cez búrlivé udalosti na Zemi, až po genetický kód človeka...

Jedno je však isté: Život tu na Zemi vôbec nie je samozrejmý... Naopak! Čoraz viac vedcov, z čoraz širšieho odvetvia vedy tvrdí, že život je jedinečným zjavom vo Vesmíre... Vôbec si nie som istí, či niekedy naozaj objavíme inteligentný život aj inde vo Vesmíre... Samozrejme vylúčiť sa to nedá, hlavne pokiaľ aj súvisí so životom na Zemi...

Ale mali by sme si tento život vážiť ako nesmierny dar... Život ako taký, tu na Zemi i život náš vlastný: jedinečný, neopakovateľný...

No a pokiaľ máme tú odvahu, a vieme pripustiť, že to všetko nie je vecou náhody, ale že za všetkým tým krásnym životom stojí aj Prapôvodca života, tak máme hneď život hodnotnejší, zmysluplnejší a krajší...

Koľko námahy často vynaložia deti v detských domovoch, aby sa dozvedeli, kto je ich skutočným otcom, matkou...

Nemali by sme aj my pátrať po Tom, kto je aj naším Otcom a Stvoriteľom?