DUC IN ALTUM!

HMOTA, PRIESTOR A ČAS

 

     Keď sa zahľadíme do hlbín Vesmíru, a vidíme tie nesmierne diaľavy a veľkosti, väčšinou sa v nás objavia dve otázky: Je Vesmír večný v priestore? Je večný vesmír v čase?

Na základe konečnej rýchlosti svetla vieme povedať, že čím "ďalej" hľadíme do vesmíru, tým dávnejšiu minulosť skúmame. Napríklad keď sa pozeráme na Mesiac - a je jedno, či voľnými očami, alebo teleskopom - vidímeho taký, aký bol zhruba pred sekundou... Je to z jednoduchého dôvodu: Mesiac je od Zeme priemerne vzdialený 384 400 km a svetlo letí rýchlosťou 299 792,4562 km/s. Podobne, keď vidíme Slnko, vidíme jeho podobu takú, akú malo zhruba pred 8,31 minútami.  Keď zamierime svoj teleskop na druhú najbližšiu hviezdu Proximu Centauri, vidíme jej obraz taký, aký bol pred 4,2 rokmi, pretože presne takú dobu k nám letí jej svetlo. A to sme stále ešte len v našom blízkom prostredí, vo vnútrogalaktickom okolí... Najbližšie galaxie, ktoré môžeme aj voľným okom pozorovať z južnej pologule, sú Veľké a Malé Magellanovo mračno. Ich vzdialenosť je zhruba 180 000 svetelných rokov, to znamená, že vidíme do minulosti zhruba pred 180 000 rokmi. Zo severnej pologule známa, najbližšia galaxia je M 31, známa aj pod menom Veľká špirálovitá galaxia v Androméde. Keď ju pozorujeme, spomeňme si, že sa práve pozeráme na 2,25 miliónov rokov dávnu minulosť.

No a kam "dovidíme" v súčasnosti asi najďalej? Hubblovmu vesmírnemu teleskopu HST sa darí "nahliadnuť" až k samým hraniciam pozorovaného Vesmíru, teda kdesi do vzdialenosti 14 miliárd svetelných rokov. To je aj asi najdávnejšia minulosť - teda 14 miliárd rokov, kam sa vieme pozťieť do minulosti...

 

Sú to nesmierne vzdialenosti a nesmierne dlhá doba, ktorú môžeme takto skúmať. Musíme si uvedomiť, že astronómia je jediná vedná disciplína, kde sa priamo môžeme pozrieť do minulosti. Nie ako to musia robiť historici, ktorí na základe rôznych písomných prameňov pracne rekonštruujú dávne udalosti a informácie.

Len do nedávna sa predpokladalo, že existuje absolútny, nekonečný, nemenný priestor, v ktorom sa nachádzajú hmotné objekty ako galaxie, hviezdy a planéty... Takýto priestor volali ako Éter, alebo Euklidovský priestor.

Podobne to bolo aj s časom. Mylne sme sa nazdávali, že existuje absolútny, rovnomerne plynúci, večne trvajúci čas, v ktorom sa odohrávajú všetky udalosti, ako napríklad vznik hviezd, ich vývoj, výbuch supernov a pod.

Až v minulom storočí sme si museli uvedomiť, že tak priestor, ako aj čas - sú veci relatívne. V súlade s učením všeobecnej teórie relativity, ktorú nám poskytol geniálny vedec, Albert Einstein (nar. 1879 + 1955)

dokáže gravitácia telies priestor zakriviť, prípadne až uzavrieť do seba, ako to vidíme v prípade čiernych dier. Aj čas prestal byť absolútnym, rovnomerne plynúcim fenoménom. So zvyšujúcou sa rýchlosťou začína čas spomaľovať, až kým sa v bode, kde teleso dosiahne rýchlosť svetla - zastaví! Samozrejme, keď hovoríme o "telese", máme na mysli nehmotné teleso, pretože žiadne teleso s nenulovou hmotnosťou nemôže letieť rýchlosťou svetla.

Čas i priestor teda bytostne súvisia s hmotou, i závisia od hmoty. Čas i priestor vznikol spoločne s hmotou, existujú spoločne s hmotou a zaniknú spoločne s hmotou... Neexistuje teda hmota bez času a priestoru, ani čas a priestor bez hmoty. Sú tak úzko späté, že sa čas niekedy právom nazýva ako štvrtá dimenzia hmoty.

Teraz sa nám však nastoluje ďalšia otázka: Prečo je potrebný čas a priestor?

Pokiaľ sa bližšie oboznámime s fenoménom času a priestoru, rýchlo zistíme, že čas i priestor sú ako nejaké médium, kde sa zaznamenávajú udalosti prítomnosti. Že to nie je iba nejaký výmysel, spomeňme si na čas a priestor vo Vesmíre. Keby sme práve v tejto chvíli spozorovali, že hviezda Betelgeuze, červený nadobor v súhvezdí Orióna, explodovala, (mimochodom k tej explózii má skutočne veľmi blízko, vedci jej dávajú od 0 do 1000 rokov života :)    - bola by to udalosť spred 652 rokov!

My by sme pozorovali výbuch len zo záznamu... Čas i priestor je teda ako gigantická videopáska v kamere, kde existuje časť pásky pred záznamovou hlavou - tá je čistá, to je budúcnosť, potom je bod, kde sa páska dotýka záznamovej hlavy - to je prítomnosť, no a za ňou sa navíja tá časť pásky, kde sú zaznamenané všetky udalosti - to je minulosť...

Na rozdiel od videonahrávky, kde vždy zaznamenávame len istú časť reality - napr. svoje dieťa pri šantení, alebo dovolenku, prípadne aj tragické udalosti - do média času a priestoru sa zaznamenávajú všetky udalosti vesmíru: Od vzniku, Big Bangu, cez vývoj vesmíru, prvé galaxie, hviezdy, planéty, až po udalosti na jednej planéte, ktorú voláme Zem. A nemyslime si, že sa zaznamenávajú len tie "najhrubšie" udalosti - akým je napr výbuch supernovy. Zaznamenáva sa úplne všetko - aj náš život, od počatia, aj naše myšlienky, úmysly - proste všetko!

A aký to má celé význam? Prečo je toto všetko potrebné? Prečo je potrebná nahrávka všetkých udalostí v hmotnom svete?

Nuž, odpoveď nech si dá každý podľa svojho presvedčenia...

Môj názor je ten, že čas i priestor sú potrebné preto, aby sa každá udalosť, každý ľudský čin - vrátane myšlienok a zámerov človeka - mohol raz objektívne posúdiť. A to bude objektívne posúdenie - bez úplatkov, lží a prekrúcania skutočnosti...

A v neposlednom rade si budeme môcť prezrieť celú históriu Vesmíru... No nebude to fantastické? Čo tak si pozrieť z blízka Big Bang? Vznik prvej hviezdy? Čiernu dieru z vnútra?

Že sú to na prvý pohľad takmer neuveriteľné tvredenia? Nuž, Vesmír je plný prekvapení...

Vyhľadávanie

astronomy© 2009 Všetky práva vyhradené.