DUC IN ALTUM!

POZORUJEME ĎALEKOHĽADOM - GOTO AUTOSTAR

     Asi najpohodlnejší spôsob pozorovania je s automatickým navádzaním montáže typu GOTO, napr. AUTOSTAR.

Na praktickom príklade teleskopu MEADE ETX 70 AT si ukážeme prácu s navádzanou montážou typu AUTOSTAR.

MEADE ETX 70 AT je malým, automatizovaným refraktorom s priemerom objektívu 70 mm a ohniskovou vzdialenosťou 350 mm. Nie sú to nejaké svetoborné parametre, ale účel, pre ktorý bol tento šikovný ďalekohľad vyrobený - spĺňa na jednotku. Jeho prvoradou výhodou sú hlavne malé rozmery a pohodlná, rýchla práca v teréne. Sám využívam tento malý ďalekohľad hlavne vtedy, keď kvalita atmosféry nesľubuje žiadne zázraky, ale predsa chcem ísť pozorovať. Rýchlo sa dá zbaliť do priloženého vaku a rýchlo sa dá aj rozložiť. Takto sa práca môže začať behom pár minút po príchode na pozorovacie miesto.

V neposlednom rade je vynikajúcim pomocníkom pri popularizácii astronómie, kedy záujemcovia nemusia dlho čakať na nastavovanie povedzme paralaktickej montáže a hľadania objektov na oblohe.

Postup prípravy na pozorovanie je nasledovný:

Najprv postavme statív na pevný a podľa možnosti rovný povrch. Statív v tomto prípade musíme čo najlepšie nastaviť do vodorovného stavu, lebo tento typ montáže pracuje presne len za tejto podmienky. Pomôže nám pri nastavení malá libela, ktorá je zabudovaná priamo v statíve, alebo môžeme použiť aj citlivejšiu, externú vodováhu.

Do spodnej časti základne ďalekohľadu vložme upínacie skrutky, zatiaľ ich neuťahujme!

Takto pripravený ďalekohľad vložíme do otvorov v statíve, pootočíme na svoje miesto a upínacie skrutky pevne dotiahneme.

Otvoríme veko šachty pre batérie a do držiaka vložíme 6 ks AA batérií, alebo akumulátorov. Ja používam NiMH akumulátory kapacity 2500 mAh, ktoré vydržia celé pozorovanie.

K ďalekohľadu pripojíme ručný ovládač, vložíme vhodný okulár s dlhším ohniskom a môžeme prístroj zapnúť.

Teraz nasleduje fáza nastavenia vstupných údajov a nastavenia montáže do základnej polohy. Elektronika sa nás opýta na letný čas, potom zadáme presný čas podľa nejakého časového etalónu (napr. presné hodinky). Pokiaľ vkladáme údaje po prvý krát, alebo sme zmenili lokalitu pozorovania, nezabudnime zadať aj presné súradniece zemepisnej polohy. V neznámom teréne na tento účel využívam malý GPS prístroj (viď časť TECHNIKA).

Následne zadáme dátum (v tvare DEŇ/MESIAC/ROK) a potvrdíme.

Po nastavení týchto údajov sa nás elektronika spýta, aký typ nastavenie si vyberieme - pokiaľ máme ďalekohľad na takomto statíve, zadajme ALTAZ. Prístroj sa vie nastaviť aj na paralaktickú montáž, v prípade ak využívame statív, kde je možnosť nastaviť aj sklon v súlade so zemepisnou šírkou pozorovacieho miesta.

Po potvrdení spôsobu nastavenia nás počítač vyzve, aby sme nastavili ďalekohľad do základnej polohy a potom stlačili ENTER.

Pod základnou polohou sa v tomto prípade myslí vodorovná poloha tubusu, a nasmerovanie na sever. Samozrejme, je niekoľko spôsobov, ako to môžeme dosiahnúť. Napríklad, nasmerujeme tubus na Polárku a potom ju namierime, bez pohnutia v azimute, na horizont. Obe tieto polohy však nemusia byť veľmi presné. Preto radšej používam miniatúrnu vodováhu a kompas.

S presnosťou nastavenia však vôbec nemusíme preháňať, nakoľko elektronika vie skorigovať aj pomerne veľké chyby v nastavení. Po odsúhlasení základnej polohy (stačením ENTER) vyhľadá ďalekohľad prvú z dvoch referenčných hviezd. V tomto prípade je prvou hviezdou CAPELLA, zo súhvezdia Povozník.

Po odsúhlasení sa ďalekohľad sám nastaví na polohu hviezdy CAPELLA. Pri pohľade do okulára by sa hviezda mala nachádzať v strede zorného poľa. Pokiaľ je to v poriadku, stlačíme ENTER. Pokiaľ je hviezda trochu mimo stred, čo môže byť spôsobené nepresným nastavením do základnej polohy, - skorigujeme ďalekohľad smerovými tlačidlami (šípkami) na ručnom ovládači. Nikdy nepohnime mechanicky tubusom, alebo ďalekohľadom v záujme korigovania chyby, lebo o takýchto zmenách elektronika "nevie" a neodstráni nám chybu prepočtom!

Po správnom nastavení a odsúhlasení systém vyberie druhú referenčnú hviezdu, v tomto prípade VEGU zo súhvezdia Lýra.

Po odsúhlasení hviezdy elektronika navedie ďalekohľad na Vegu a požiada o potvrdenie. V zornom poli ďalekohľadu by mala byť hviezda pri pohľade cez okulár v strede. Pokiaľ sme nastavili montáž presne, hviezda bude skutočne veľmi presne v strede. Pokiaľ nie, skorigujme polohu (elektronicky, kurzormi) a odsúhlasme stlačením ENTER.

Takto máme ďalekohľad pripravený na pozorovanie, resp. vyhľadávanie objektov na oblohe.

Teraz máme možnosť vybrať si z ohromnej databázy ďalekohľadu (viac ako 1400 objektov - hviezdy, planéty, galaxie, hmloviny a pod.)

Môžeme si teda zvoliť napríklad Slnečnú sústavu a vrámci nej Planéty, napr. Jupiter.

Po stlačení ENTER nám ďalekohľad automaticky vyhľadá na oblohe Jupitera a už aj sa môžeme kochať jeho krásou, pozorovať jeho mesiace a pod. Pokiaľ nás zaujíma, vie zobraziť na displeji aj dodatočné informácie o zvolenom objekte - síce len formou bežiaceho textu - ale predsa.

Pozorovanie je pohodlné, nakoľko v zadnej časti tubusu je sklopiteľné zenitálne zrkadlo, vďaka ktorému sa nemusíme tlačiť pod ďalekohľad. Ak počas pozorovania nechceme, aby sa nám objektív zarosil, je účelné používať priloženú rosnicu, ktorú namontujeme závitom na prednú časť objektívu.

Zaostrovanie ďalekohľadu vykonáme posunom prednej časti tubusu, v ktorej je namontovaný objektív. Na zaostrovanie slúži gombík na zadnej časti tubusu, ktorý sa však dosť ťažko ovláda, keď je ďalekohľad namierený do okolia zenitu. Vyrábajú sa už rôzne doplnkové ohybné tiahla, ale elegantne to vyriešil výrobca až pri novšom modeli, ETX 80, kde je gombík zaostrovania umiestnený na hornej časti koncovky tubusu, vedľa okulárového držiaka.

Ďalekohľad má pomerne krátke ohnisko, 350 mm, čo môže byť výhoda pri pozorovaní slabších, veľkoplošných objektov (galaxie, hmloviny, kométy). Veľmi pekným zážitkom bolo pre mňa pozorovanie kométy Holmes v roku 2007 v Perzeovi. Vtedy som porovnal rýchlo po sebe obraz v triédri, v newtonovi N 130 a v MEADE ETX 70 AT, kde bol obraz jednoznačne najlepší.

Pre pozorovanie planét však krátke ohnisko už menej vyhovuje. Tu môžeme použiť Barlowovu šošovku 3x, ktorá predĺži ohnisko na prijateľnú úroveň. Priložený okulár 4mm, ktorý uvádzajú ako planetárny, je však takmer nepoužiteľný. Mne osobne sa najlepšie páčil obraz s použitím Barlowovej šošovky a okuláru z Bresser Messier, 10 mm.

MEADE ETX 70 AT je vydareným malým ďalekohľadom s navádzaním GOTO. Hovorí sa, že u lacných ďalekohľadov môže kolísať kvalita optických dielov kus od kusu. V tom mojom prípade nemám žiadne námietky voči kvalite objektívu a ostatných dielov, možno až na ten najkratší okulár 4mm, kde sa objavuje už dosť veľká farebná chyba. Celkovo je to však šikovný ďalekohľad na bežné použitie, prípadne aj na menej náročné fotografovanie objektov buď v primárnom ohnisku, s použitím adaptéra a T-krúžku, alebo formou okulárovej projekcie. Ako som už spomenul, rozmer slnečného filtra zhodou okolností presne vyhovuje aj pre refraktor Bresser Visiomar, aj pre ETX 70 AT, takže je možné aj pozorovanie Slnka.

A na záver hádam tá nejlepšia vlastnosť celej zostavy - všetko sa krásne zmestí do originálneho vaku (samozrejme okrem statívu), ktorý som si len nepatrne vylepšil - posilnil som popruhy, lebo v Číne asi nepočítali s reálnym použitím v praxi :-)

Pokiaľ sme na prípravu pozorovania nemali dostatok času, alebo potrebujeme pre iných záujemcov ukázať aktuálne zaujímavosti oblohy - môžeme využiť príjemný doplnok systému AUTOSTAR - potulku po oblohe. Tu, podľa aktuálneho ročného obdobia, času a miesta pozorovania ponúkne systém prehliadku tých najzaujímavejších objektov, ktoré sú práve viditeľné na oblohe. Už sa mi niekoľko krát stalo, že buď sa náhle vyjasnila ináč beznádejne zatiahnutá obloha, alebo jednoducho po ukončení plánovaného pozorovacieho programu - zvolil som si potulku na oblohe, a vždy som bol príjemne prekvapený množstvom zaujímavých objektov. Či to už bola hmlovina Činka, alebo rôzne, menej známe otvorené, či guľové hviezdokopy - ďalekohľad MEADE ETX 70 AT vždy vedel pripraviť zaujímavú prehliadku.

Aj keď do budúcnosti plánujem rozšírenie techniky o výkonnejšie a väčšie prístroje, tento malý ďalekohľad si určite ponechám, práve pre jeho vyššie spomínané výhody.

 

 

Vyhľadávanie

astronomy© 2009 Všetky práva vyhradené.